Myslím
Že o takto chápanej obdarovávania práve pri terapiách šlo. Napríklad, aj keď som Albertovi dávala za každý obrázok, ktorý mi nakreslil, žuvačku, dávala som mu ju rada. Vedela som, že ich má rád. Keď z nejakého dôvodu niekedy obrázok nenakreslil, oby sme vedeli, že žuvačku rovnako dostane. Išlo skôr o vzájomnej obdarovávania než o odmeňovaní za uspokojivý výkon. On mi ako darček dával obrázok a pesničku a ja jemu žuvačky. Obom nám to prinášalo radosť a potešenie. Kedykoľvek niektorý z mojich žiakov napísal treba poviedku, tešilo ma to, mala som radosť, že sa im to podarilo. Zdalo sa mi prirodzené, že im chcem za tú radosť niečo dať. Možno, že práve v tom spočíva tajomstvo sebadôvery: proste radujete Ak sa z úspechov detí, zvýši to ich sebadôveru a umožní im, aby sa zo svojich úspechov aj plesali.
Po určitej dobe práve tie úspechy prinášali deťom pocit vnútorného uspokojenia bez ohľadu na cukríky
Žuvačky, či čokoľvek iné. Spomenula som sa o Angele, ktorá ma jasne obdarúvala tým, ako mi vždy nosila darčekovo zabalenú (vrátane stužky a menovky) poviedku, ktorú napísala cez víkend. Vedela, že ma to poteší, ale prinášalo jej to tiež dobrý pocit z vykonanej práce. A to, ako obdarúvala svojich priateľov škoricovými cukríky za to, že si ju všímali a hrali si s ňou, svedčí o tom, že moc dobre vedela, čo to znamená niekoho obdarovať.
Tajomnú moc, ktorú má obdarovávania, možno dá vyjadriť takto:
"Vďaka tvojmu darčeka je mi dobre a je mi dobre aj kvôli tebe." Myslím si, že si deti občas uvedomujú, že ich úspechy sú pre mňa vlastne darčeky, vďaka ktorým je mi dobre. Vďaka ich darčekom si vážim sama seba, rovnako ako si vážim ich. Moje vlastné deti sa ma často pýtali, či mi nevadí, keď po mne niečo chcú. Nemohli si napríklad predstaviť, že mi nevadilo, keď som ich vozila na rôzne akcie. "Asi sa ti to veľmi nehodí," vraveli mi. "Vieš určite, že ti to nevadí?" Snažila som sa im vysvetliť, že mám dobrý pocit, keď pre nich môžem niečo urobiť.
Raz mala Miranda vystupovať v nejakej hre
Asi hodinu pred premiérou zistila, že potrebuje prežehliť sukňu od kostýmu a taky ju radšej trochu skrátiť, pretože si ju na javisku pri skúškach stále přišlapovala. Povedala som jej, že sukňu rada vezmem domov, prežehlíme ju, vezmem so sebou ihlu a niť a vrátim sa do školy. A to som taky urobila. Miranda sa chodila pozerať, ako som s šitím ďaleko, a stále sa pýtala: "Naozaj ti nevadí, že toto všetko robíš?"
Nevedela som
Ako jej vysvetliť, že mi to nielen nevadí, ale že sedieť v zákulisí a spravovať svoje dcére kostým mi prináša potešenie. Cítila som, že ma Miranda potrebuje, že si ma váži a že som pre ňu dôležitá. Vedela som, že to, čo robím, ju pomôže cítiť sa a vyzerať na javisku lepšie. Chcela som, aby mala v tej úlohe naozaj úspech, a chcela som sa z toho úspechu radovať s ňou. Mala tak veľkú trému a bola mi tak vďačná, že nemohla vnímať to, ako veľmi som rada, že môžem pre jej úspech niečo urobiť. Mne to prinášalo úplne zvláštny pocit, že sa na niečom podieľam, a zdvihlo mi to sebadôveru.
Chcela by som zdôrazniť
Že pri obdarovávania okrem dávania hmotných darčekov ide o vyjadrenie postoja. Deťom vlastne hovoríme: "Chcem byť ten, kto prijíma, chcem ťa obdarovať tak, aby to posilnilo zdravú sebadôveru." Ako rodičia sa často ocitáme v ošemetnej situácii. Snažíme sa, aby sme dokázali vyvážene dávať deťom lásku a zároveň dokázali definovať určité pravidlá týkajúce sa ich správania. Chceme je dostatočne "odmeniť", aby sme ich motivovali, stimulovali a povzbudili v ich vlastnom rozvoji, ale často tiež musíme niektorú ich prosbu odmietnuť. Chceme, aby dosiahli poctu, že si ich niekto váži a že sú úspešné. Budovanie sebadôvery u detí je delikátna úloha; môžu nám pomôcť veci tak prosté ako darčeky a chvíle plné lásky.