Moja dcéra odmieta všetky "náhradné oteckov". Chce ma mať len pre seba

S Klárčiným otcom to bola veľká láska. A do toho som otehotnela. Žila som len pre dcéru. Zoznámenie s priateľom skončilo fiaskom. Hneď som to doma povedala Klárke. Búrlivá Klárčina reakcia ma zaskočila.


S Klárčiným otcom to bola veľká láska

Taká tá intenzívna, spaľujúci, vášnivá. Lenže je niečo pravdy na tom, že čím rýchlejšie vášne vzplanú, tým rýchlejšie potom tiež pohasnú. Kým prvý rok sme sa po sebe plazili doslova na každom kroku a mnohokrát na verejnosti asi aj pohoršovali okoloidúci, ďalší rok sme sa s rovnakou vášňou aj hádali. A tretia už sme sa skoro začali neznášať.

A do toho som otehotnela

Hoci mi bolo ešte len dvadsaťtri, ani na moment mi nenapadlo, že by som snáď dieťa nechcela. Naivne som si myslela, že toto je to, čo potrebujeme, že nás to zas stmelí az talianskej domácnosti vpláva do pokojných vôd spokojnej rodiny. Bohužiaľ to nevyšlo. Aj on sa síce na začiatku snažil, ale obaja sme cítili, že sa trápime. Lenže zatiaľ čo ja som bola ochotná urobiť všetko, aby som vzťah zachránila, on na to šiel presne opačne. Nechcel už nič riešiť a odišiel k inej.

V tej dobe boli Klárke štyri roky

Otecka mala rada, ale pretože sa jej ani počas spoločného spolužitia moc nevšímal, jeho odchod ju zasiahol menej, než som čakala. Spočiatku sa denne pýtala, kedy príde domov, potom menej a menej, až ho nakoniec nechýbalo vôbec. Ani expartner sa do stretnutia s dcérou moc nehrnuli. Nový vzťah ho pohltil s rovnakou razanciou, s akou sme kedysi začínali my, a Klárku vídal v podstate dvakrát do roka na Vianoce a narodeniny. Priznám sa, že mi to vôbec nevadilo, stále som ho mala rada a čím menej mi prišiel na oči, tým lepšie. Peniaze na dcéru poslal bez problémov, a tak to vlastne všetkým vyhovovalo.

Žila som len pre dcéru

S dcérou sme tak žili v dvoch. A ja fungovala len pre ňu, stále som sa bála, že jej bude niečo chýbať, a tak som venovala všetok čas len a len jej. Čo si ukázala, to mala, program sa prispôsoboval jej prianiu, chodila do spústy krúžkov, aby si vyskúšala, čo by ju bavilo. Môj každodenný program bol len práca a po nej všetko s Klárkou. V tú dobu mi to vôbec neprišlo divné, považovala som to za samozrejmé.

Tých pár kamarátok, čo som mala, som odsunula úplne do pozadia

Postupne mi telefóny prestali zvoniť a už sa ani nesnažili ma niekam vytiahnuť. Rovnako tak ma nezaujímali ani muži - po predchádzajúcom sklamanie som po nich vôbec netúžila. A stranou išli aj ženské radosti, ako kozmetika, kaderník alebo cvičenie. Všetko bolo len pre Kláru.

Spätne viem, že to bola chyba. Dcéra bola a je zvyknutá, že sa všetko točí okolo nej, nemusí sa o môj čas a pozornosť - a koniec koncov ani o finančné prostriedky - s nikým deliť. Inými slovami: Je rozmaznaná. Lenže každá boľavé duše sa raz zahojí. Tá moja sa o svoje práva a potreba začala pozvoľna hlásiť zhruba pred tromi rokmi. Stretla som náhodou na ulici kamarátku a ona ma pozvala na kávu. Mojou prvou reakciou bolo odmietnuť s tým, že na mňa čaká doma Klára, ale zrazu som sa zarazila a povedala si: A prečo vlastne nie, hodina nič neznamená.

Nakoniec sme propovídaly tri. V dobe mobilov už to nebol problém, takže som dcére napísala, že prídem neskôr, a potom slastne klevetila nad zákuskom a bolo mi krásne. Cestou domov som si zrazu uvedomila, že mi toto chýba. A nielen to, život ako taký. A rozhodla som sa konať. Po dlhej dobe som si zašla ku kaderníčke aj na niečo iné ako zastrihnutie končekov, objednala som na kozmetiku, na masáž a kúpila si pár nových kúskov na seba.

Zoznámenie s priateľom skončilo fiaskom

Keď som potom ďalší deň predviedla Klárke s otázkou "Ako sa ti mamička páči?", Tak síce kývala, že moc, ale že jej bolo smutno, pretože som nebola doma. A ja okamžite mala výčitky svedomia a ďalšie dva mesiace sa nepohla z domu. Lenže potom som stretla Davida. Išla som do servisu na výmenu pneumatík, on taktiež. Obaja sme čakali a dali sa do reči. Neverila by som, že je to tak jednoduché, ale zrazu sme spolu sedeli na neskorom obede. A lúčili sa s vidinou ďalšieho stretnutia.

Hneď som to doma povedala Klárke

pretože som sa vrátila úplne rozžiarená a už premýšľala, kedy si zase nájsť na Davida čas. Začala som opatrne, čo by povedala tomu, keby som mala "kamaráta". "Tak ako ty máš v škole, tak by som mala aj ja. Tiež si potrebujem s niekým porozprávať. A ty už si veľká, sama hovoríš, že to doma zvládneš sama, "povedala som.

Búrlivá Klárčina reakcia ma zaskočila

"Né, žiadneho kamaráta, máš ma, ty si moja kamarátka," začala plakať. A ja sa opäť cítila previnilo, ale zároveň vo mne niekde tlel vzdor. Pre raz neustúpim! A tak som ďalší deň na večeru - aj keď už v päť hodín - išla. Bolo to krásne. O to horšie to vyzeralo doma. Klárka nielenže so mnou nehovorila, ale ešte "náhodou" rozbila môj obľúbený hrnček na kávu.

Klára odmieta akéhokoľvek muža v mojom živote

A tak reagovala na každú schôdzku, ktorú som si s Davidom dohovorila. Keď som po troch mesiacoch urobila radikálny krok a zoznámila je, bol z toho obrovský trapas. Dcéra ztropila hysterickú scénu na celú reštauráciu, vôbec som ju nepoznala.

Dávid sa to snažil brať s humorom

ale videla som, ako je mu to nepríjemné. Napriek tomu som dúfala, že to nejako prekonáme. Fungovali sme stále ďalšieho štvrť roka, ale potom sme sa zhodli, že to nemá zmysel. Obrečela som to, ale našťastie som ešte nebola tak zamilovaná, aby som dlho trpela.

Avšak som sa rozhodla, že to takto ďalej nejde

a začala s Klárou konať trochu inak. Lenže to je sakra ťažké! Viem, že si za to môžem sama, a tak sa snažím ísť na to pomaly a postupne, ale dcéra ako by sa "zasekla". Iné dievčatá v jej veku (teraz je ňou dvanásť a pol) sú rady, keď môžu lietať s kamarátkami, ao rodičia stoja čím ďalej menej. U nej je to presne naopak, lenže niekedy mám pocit, že to je len naoko, aby ma týrala.

Od rozchodu s Davidom prebehli ďalšie tri nepriame pokusy s iným mužom

Ani jeden nevyšiel, kvôli Klárke, ktorá akéhokoľvek "náhradného otecka" odmieta. Lenže ja potrebujem žiť, chcem sa zase zamilovať a byť niekým milovaná. Ako jej to vysvetliť? Tvrdí, že ma má rada ona a že nikoho ďalšieho nepotrebujeme. Už som z toho zúfalá, začínam mať na ňu zlosť a som protivná. Ona mi nezostáva nič dlžná a naša kedysi pohodová ženská domácnosť sa stáva pomaly spíš bytom plným výbušnín. Je tu šanca, že ju to prejde?

Moja dcéra odmieta všetky "náhradné oteckov". Chce ma mať len pre seba


Zdieľajte tento článok prostredníctvom sociálnych sietí:

Diskusia a skúsenosti

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Povinné položky